Kurátorka: Petra Pištorová
Kvet Nguyen sa narodila vietnamským rodičom na Slovensku. Má slovenské občianstvo, vie perfektne po slovensky, žije na Slovensku, no vo svojom vnútri vedie dlhodobý boj, kým je. Otázka identity ju sprevádza celý život. Kto je, ako ju vidia ostatný, ako sa vidí a cíti ona sama. Pre príbuzných vo Vietname je Európankou, pre Slovákov je Vietnamka, dcéra majiteľa ázijského bistra. Stereotypy, ktoré sprevádzajú nie len ju, ale mnohých slovenských vietnamcov, sa snaží prelamovať pomocou svojej tvorby. Snaží sa nájsť akýsi most medzi ňou, jej identitou a ľuďmi, ktorí ju obklopujú, prepája svoje fotografie s fotografickým archívom svojej rodiny a doplňuje ju svojimi spomienkami v podobe textov. Vťahuje diváka do svojho najhlbšieho vnútra.
Tvorba Kvet Nguyen, aj keď je veľmi osobná a na prvý pohľad sa nám môže javiť ako terapeutická, má predpoklady posunúť sa o niečo ďalej. Jej obsah sa stotožňuje s mnohými príbehmi nielen vietnamských prisťahovalcov, ale mnohých ľudí, ktorým národnostná identita bráni plnohodnotne prijať seba samého. Otázky identity, ktorým sa vo svojej práci autorka venuje, sú témou nejedného z nás a pomenovať ich či dať im zrozumiteľnú formu tak, aby ich naše ja vedelo spracovať, nie je jednoduché. Vizualizovať svoje pocity, pomenovať ich, spracovať a prijať. Nie každému sa to podarí a nie každému sa to podarí tak, aby sa jeho jazyk stal univerzálnym aj pre ostatných.
V tom vidím obrovskú pridanú hodnotu práce Kvet. Podarilo sa jej ísť za hranicu osobnej skúsenosti a pretransformovať ju tak, aby sa s ňou dotknutý divák stotožnil. Nie sú to však len otázky spojené s identitou. Ruku v ruke s tým ide aj hľadanie či pomenovanie domova. Je to stav alebo miesto? Nesieme si domov v nás či ho nutne musíme spájať s určitým miestom? A nie je domov len pocit, ktorý si spájame napríklad s vôňou nedeľného koláča práve vytiahnutého z trúby či objatím nám najbližšieho človeka? Skúste sa zastaviť práve v tejto chvíli, zavrite oči a predstavte si, čo je domov pre vás…
